Genetický a zdravotný prieskum hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) v Tatrách
Správa Tatranského národného parku sa v rokoch 2022 s 2023 podieľala na zbere vzoriek v rámci projektu „Realizácia vybraných opatrení Programu záchrany hlucháňa hôrneho“ ITMS 310011BKH4 pod záštitou Štátnej ochrany prírody SR. Aj Správa TANAP-u takým spôsobom prispela k tvorbe samotného dokumentu:,, Program záchrany hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus Linnaeus, 1758) na roky 2025-2029“. Vďaka tímovej práci výskumných pracovníkov, zamestnancov ochranných obvodov a strážcov od Oravy až po oblasť Tatranskej Javoriny a zainteresovanej verejnosti, sa dokázalo zozbierať 135 vzoriek trusu hlucháňa, ktoré slúžili predovšetkým na genetické analýzy v molekulárnom laboratóriu Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Správa TANAP-u rozšírila tento výskum aj o sledovanie zdravotného stavu hlucháňa na základe parazitologického výskumu v spolupráci s Parazitologickým ústavom v Košiciach.
Z genetického prieskumu vyplýva, že hlucháne v Tatrách a v Spišskej Magure tvoria samostatnú tatranskú genetickú skupinu odlišnú od susedných hlucháňov žijúcich v Oravských Beskydách a v Nízkych Tatrách, ktoré sú takisto vzájomne odlíšené a tvoria dve samostatné skupiny (Obrázok 1). Táto tatranská skupina je na základe frekvencií alel odlišná v dôsledku obmedzeného prenosu genetickej génov so susednými. Náznaky výskytu (introgresie) alel medzi Oravou a Tatrami môžu byť výsledkom historického toku génov a spoločného pôvodu. Z pohľadu hodnotenia genetickej premenlivosti je dôležitým indikátorom efektívna veľkosť populácie, ktorá je odvodená od stavu ideálnej populácie. V roku 2022 sa efektívna veľkosť populácie stala základom hlavného indikátora pre monitorovanie a vykazovanie genetickej diverzity v rámci monitorovacieho rámca Dohovoru OSN o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity – CBD), Kunming-Montrealský globálny rámec pre biodiverzitu (Global biodiversity framewor, GBF). Súčasné usmernenia odporúčajú minimálnu efektívnu veľkosť populácie 50, aby sa predišlo krátkodobému inbrídingu a 500, aby si populácia udržala schopnosť adaptácie na meniace podmienky prostredia. Populácia v Tatrách nadobúda hodnotu efektívnej veľkosti populácie 61.5, pričom horný interval nepresahuje hodnotu 170.
Malá izolovaná populácia je náchylnejšia na pôsobenie negatívnych účinkov genetického driftu v krátkom čase, ktorým môže náhodne dôjsť k fixácii škodlivých alel a trvalej strate iných alel. Tým dochádza k divergencii medzi populáciami, poklesu genetickej premenlivosti a k zníženej schopnosti populácie prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia. Vyššie riziko príbuzenského párenia (inbrídingu) a nižšia životaschopnosť spôsobujú, nezvratné negatívne zmeny vo väčšine populácií voľne žijúcich druhov. Informácie o genetických faktoroch ovplyvňujúcich dynamiku populácií majú zásadný význam pre štúdium ochrany ohrozených druhov.
Z uvedeného vyplýva, že tatranská populácia hlucháňa stráca schopnosť adaptability v dôsledku izolácie od susedných populácií a následnej zvyšujúcej sa príbuznosti medzi jedincami, ktorá vedie k poklesu genetickej premenlivosti.
Priradenie jedincov hlucháňa do troch genetických skupín na základe frekvencií alel. Koláčové grafy znázorňujú podiel spoločných alel s ostatnými jedincami v troch skupinách.
Parazitózy u voľne žijúcich živočíchov spôsobujú značné priame straty spôsobené úhynom alebo nepriame, ako spomalenie rastu, stratu hmotnosti, nižšiu odolnosť voči predácii a podobne. Ničivý účinok parazita závisí od celkovej odolnosti hostiteľského organizmu, jeho aktuálneho zdravotného stavu, dostatku kvalitnej potravy a tiež od množstva parazitov, ktoré sa dostanú do tela. V prírodných podmienkach ničí viac než 50 % všetkých zárodkov helmintov slnečné žiarenie a okolo 30 % iné prírodné faktory, zvyšná populácia zárodkov je však aj tak schopná zaistiť stálu zamorenosť prostredia a opätovné infikovanie zveri. Z ekologického hľadiska je prítomnosť parazitov u voľne žijúcej zveri prirodzeným javom a pri slabých infekciách sa negatívny efekt parazitácie neobjaví. Limitujúca je tiež skutočnosť, že v chránených oblastiach nie je možné eliminovať populácie definitívnych hostiteľov ani medzihostiteľov, čím sa výskyt parazitov vymyká spod kontroly.
Zistené výsledky našťastie nepotvrdili výrazný vplyv parazitofauny hlucháňa na jeho zdravie. Zo 67 vyšetrených vzoriek bolo 69% negatívnych a v ostatných boli potvrdené parazity: nematódy Ascaridia galli (3%) a Capillaria sp. 16,5%, kokcídia Eimeria sp (6%) pásomnica Raillietina sp. (6%)
Zdravotný stav, kondícia a dostupnosť kvalitnej potravy sú ukazovateľmi kvality biotopu, v ktorom hlucháň žije. Kvalitné biotopy sú kľúčové pre zachovanie jeho populácie nielen na území Tatier, ale aj na celom Slovensku. To je možné dosiahnuť ochranou existujúcich biotopov a vytváraním nových, vhodných biotopov, ktoré podporujú prepojenie s okolitými pohoriami. Tento krok je zásadný pre udržanie genetickej premenlivosti, a tým aj životaschopnosti druhu. Vytváranie porastových medzier vedie k rozvoľneniu štruktúry mladých porastov, čo je nevyhnutné pre zlepšenie životných podmienok hlucháňa. Prostredníctvom ochrany existujúcich biotopov, vhodného lesníckeho manažmentu budovaním „nášľapných kameňov“ (vhodné biotopy medzi pohoriami, ktoré umožňujú hlucháňovi prekonávať veľké vzdialenosti) obmedzenia rušenia človekom, systematického monitoringu, dokážeme prepojiť populáciu hlucháňa v Tatranskom národnom parku s Národným parkom Nízke Tatry a okrajovými populáciami, čo je kľúčové pre zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti druhu.
